Dnes vám predstavíme človeka, ktorého dlhoročným povolaním bola práca hasiča záchranára v HaZZ vo Vranove nad Topľou. Snaží sa nachádzať rovnováhu medzi náročnou prácou a kreatívnym oddychom. Hoci nemá umelecké vzdelanie, jeho tvorba a prístup k nej, môžu byť pre mnohých pozitívnym príkladom.
V rozhovore nám porozprával o svojich začiatkoch, zdrojoch inšpirácie a plánoch do budúcnosti. Marek Antuš, ktorý sa vo voľných chvíľach venuje tvorbe z dreva formou drevorezby, nám poodhalil čo to zo svojho krásneho remesla.
Ako ste začali so samotnou drevorezbou?
Výrobky z dreva vyrábam vo svojom voľnom čase ako hoby. Je to vlastne moja záľuba a oddych. Moje prvé skúsenosti s vyrezávaním začali celkom inde, výpomocou na tortách, do ktorých sa ale vyrezáva omnoho ľahšie :).
S vyrezávaním do dreva som začal asi pred piatimi rokmi po zrezaní malého ovocného stromu. Ostal trčať kmeň, na ktorom som sa pokúsil vyrezať nožom a dlátom tvar sovy. Vtedy som zistil, že s lepším náradím dokážem vyrezať aj krajšie tvary.
Je niečo, na čo sa zameriavate, čo pri práci uprednostňujete?
Nemám vyhradený štýl vyrezávania alebo druh výrobkov. Dekorácie vyrábam z odpadového dreva, ktoré nájdem na skádkach alebo ktoré ľudia vyhadzujú. Pri rezbe najradšej využívam dláta, pretože práca s nimi je presná. Najsilnejším zdrojom inšpirácie je pre mňa moja rodina, ktorá ma podporuje, ale aj pozitívne ohlasy zákazníkov.
Koho tvorbu sledujete a kde sa inšpirujete?
Zdokonaľujem sa najmä z internetových zdrojov. Medzi mojimi výrobkami nájdete dekorácie, ale aj sochy z dreva. Snažím sa vytvárať originálne dekorácie, ktoré vyplynú zo samotného dreva, jeho tvaru a hmoty.
Nemám vyštudovanú umeleckú školu, ale od mladosti som mal blízko k umeleckým smerom ako maľovanie či kresba. Z maliarov ma oslovujú diela André Kohna a Christiana Jequela, z rezbárov zasa Jürgen Lingl.
Nie je celkom štandardné, že laik pozná mená umelcov, ktorí nepatria ku svetovej klasike. Aké je vaše pozadie tohto umeleckého záujmu?
Myslím, že to nie je celkom neštandardné. Je to pre mňa oddych po práci. O umenie som sa zaujímal od mladosti, najmä o kreslenie a maľovanie. Nakreslil som niekoľko obrazov, ale len pre známych.
Umenie pre mňa znamená viac, ako len vyrezať sochu podľa obrázka z internetu. Je to stav mysle a reality, ktorý si vyžaduje premyslené kroky, čo zatiaľ nie je celkom môj prípad.
Tvorili ste teda umenie už predtým, ako ste začali s vyrezávaním do dreva?
Väčšinou nerobím umenie. Pre mňa je umenie niečo viac než len okopírovať do dreva nejakú sochu, ktorú nájdem na internete. Je to aj stav mysle a reality, v ktorej si nemôžem dovoliť tráviť dlhší čas. Na kvalitných rezbách alebo obrazoch je hneď vidno, či je to profesionálne. Každý ťah štetcom alebo zásek dlátom je premyslený.
To však zatiaľ nie je môj prípad, a preto je pre mňa najobtiažnejšie vytvoriť pravé umelecké dielo, ktoré by spĺňalo tieto parametre.
Aká je vaša „cesta“ rezbára samouka? Čo bolo pre vás najobtiažnejšie a čo naopak ide celkom samo?
K rezbárstvu som sa dostal až nedávno. Nechal som si pár kusov palivového dreva, alebo som našiel vyhodené staré pne na skládke. Keďže s prácou s náradím problém nemám (som vyučený strojný mechanik a aj z práce v HaZZ), je to iba o prenesení kresby na 3D model, aj keď je to trochu obtiažnejšie. Nemám na to špeciálnu techniku. Nič si nerozmeriavam. Mám približný nákres a predstavu a iba urobím to, čo mi konkrétne drevo dovolí – využijem jeho tvar.
Pribudli nové dlátka a postupne si dovolím vytvárať prepracovanejšie detaily. S každou prácou sa trochu zlepšuje aj technika.
Aká bola doposiaľ vaša najväčšia výzva?
Najťažšou prácou bola výroba 2,7-metrovej sochy zbojíka Zapikana pre obec Davidov. Socha je vyrobená z jedého kusu náplavového topoľa. Práca si vyžadovala aj lešenie a na manipuláciu bolo potrebné použiť ťažkú techniku. Zbojík v ruke drží aj valašku a pištoľ, to však nemám odfotené. Pre prácu s masívnymi sochami mi chýba vlastná technika, čo je pre mňa často obtiažné.
Spomíal ste, že práca s drevom je len doplnkom k vašej práci
V súčasnosti nemám založenú vlastnú firmu ani vytvorenú stránku, na ktorej by som prezentoval svoje výrobky. Zákazníkov získavam iba predajom bez bazár. Nevyrábam nábytok, ktorý vyžaduje rôzne stroje, a ani o to nemám záujem.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Do budúcna (ak boh dá) mám ešte pár nápadov najmä v oblasti ľudového umenia a jeho propagácii. Mám v pláne skontaktovať sa s miestnymi rezbármi kvôli inšpirácii a nadobudnutiu ďalších skúsenosti.
Práce pána Antuša nájdete aj na našom webe pod profilom Marek